Čo si vlastne revízori môžu dovoliť a ako sa môže cestujúci brániť?

Predovšetkým si nezabudnite od revízora či kontrolóra vyžiadať preukaz, ktorý ho oprávňuje ku kontrole. Vždy je povinný vám ho bez akýchkoľvek námietok ukázať. Ak tak neurobí, nie ste povinný sa preukázať cestovným lístkom. V mnohých prípadoch totiž môže ísť o podvodníka a špekulanta, ktorý si chce privyrobiť. To sa stalo aj môjmu známemu v Košiciach. Človek, ktorý ho pokutoval za neplatný cestovný lístok, bol neskôr dolapený za podvod a neoprávnené obohacovanie. No pekne po poriadku.Cestujúci je podľa zákona povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do dopravného prostriedku (prípad mesačného a iného dlhodobého lístka) alebo po nastúpení do neho, ak ho vydáva vodič dopravného prostriedku, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným po označení v dopravnom prostriedku, ako aj po celý čas trvania cesty a pri vystupovaní z dopravného prostriedku. V prípade MHD sa teda lístok zakúpený v automate na lístky alebo u šoféra stáva platným až označením v príslušnom označovacom zariadení v dopravnom prostriedku. Len v prípade mesačných a štvrťročných cestovných lístkov je cestujúci povinný mať ich platné už pri nástupe do dopravného prostriedku.Obidva vyššie spomínané zákony podľa súčasnej právnej úpravy a platnej legislatívy ukladajú povinnosť cestujúceho “preukázať sa osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného” ALE v žiadnom prípade to neznamená akékoľvek oprávnenie vodiča, revízora či inej, prepravcom poverenej osoby, vyžadovať od cestujúceho predloženie, alebo odovzdanie občianskeho preukazu k zisteniu osobných údajov a totožnosti daného cestujúceho. Cestujúci podľa platných zákonov SR nie je teda povinný legitimovať sa vodičovi, revízorovi či inému zamestnancovi dopravného podniku občianskym preukazom. Toto oprávnenie majú len príslušníci PZ SR a v určitých, zákonom stanovených prípadoch, aj príslušníci Železničnej polície, Mestskej polície a pod. Nikdy však toto oprávnenie nemá prepravca, revízor či iná poverená osoba. Povinnosť preukázania sa osobnými údajmi tu totiž neznamená povinnosť cestujúceho legitimovať sa občianskym preukazom, ale inými osobnými údajmi (teda s výnimkou občianskeho preukazu). V prípade vašej neochoty Vás prepravca nemá právo donucovať k tomu, aby ste svoje osobné údaje preukázali. Ak prepravca zavolá policajta, ktorý toto oprávnenie má, ten je zase obmedzený citlivým zákonom o ochrane osobných údajov a kontrolórovi cestovných lístkov ich nemá právo a nesmie poskytnúť, v inom prípade tento zákon poruší a vy ste oprávnený ho žalovať za porušenie daného zákona a vašich práv, v osobitných prípadoch aj za zneužitie práv verejného činiteľa, ktorým policajt podľa zákona je. Je to začarovaný kruh. A už v žiadnom prípade vás nemôže zamestnanec dopravného podniku nútiť ostať vo vozidle, prípadne iným spôsobom vás proti vašej vôli obmedzovať. Ak to urobí, dopúšťa sa trestného činu obmedzovania osobnej slobody a tým si koleduje o tresto - právne stíhanie. Veľa záleží aj od konkrétneho dopravného podniku, nakoľko niektoré majú nariadenia, že revízor musí všetky náležitosti vybaviť už v autobuse, no niektoré to majú ošetrené tak, že revízor má právo kontrolovať lístok aj mimo vozidla, spravidla na zástavke. Aj keby mal dopravný podnik ustanovenia a vnútorné nariadenie, ktoré oprávňujú preukaz totožnosti od cestujúcich revízormi požadovať, v tom prípade ide o prednosť zákona či právnej normy, ktorá má vyššiu právnu relevanciu a silu. Každý dopravný podnik musí dodržiavať a konať v súlade s platnými zákonmi, preto sú v takýchto prípadoch pre cestujúceho smerodajné len zákony a právne normy NRSR, publikované v Zbierke zákonov SR. POZOR: Niektoré zákony sú platné, no ešte nie sú v Z.z. publikované. Až keď sa tak stane, nadobúdajú účinnosť. To sú celé naše právne predpisy- deravé, nejasné a často zavádzajúce.