Spásonosné riešenie rómskej otázky – pozitívna forma diskriminácie

Vo všeobecnosti existujú dva spôsoby riešenia rómskej problematiky: 1.pozitívne (vzdelávanie, výchova, motivácia vedúca k sociálnej konformite a iné)2.represívne (znižovanie dávok, sankcie za nepravidelnú dochádzku detí do školy a pod.)Efektívne riešenie tejto problematiky si podľa mňa vyžaduje kombináciu oboch nástrojov, avšak z tohto balíčka by som vylúčil pozitívnu formu diskriminácie, ktorá u nás za posledných 20 rokov priniesla omnoho viac negatív ako pozitív. Napr. má na svedomí straty pracovných návykov mladých príslušníkov rómskej menšiny, spoliehanie sa na štát, nezáujem o vzdelanie a nájdenie si zamestnania, často absencia schopnosti postarať sa o základné životné potreby vlastnými silami... Gejza Adam, predseda Strany rómskej koalície (ďalej SRK) sa v pondelok 07. 06. 2010 v televízii Markíza v programe venujúcemu sa tohtoročným voľbám do zákonodarného zboru vyjadril, že drvivá väčšina slovenských Rómov má (podľa jeho názoru) seriózny záujem o zamestnanie, resp. prácu (nejde o citát, spomenutého pána parafrázujem, pozn. autora). Osobne poznám niekoľko príslušníkov rómskej menšiny, ktorí naozaj majú záujem o sociálnu inklúziu do našej spoločnosti a majú záujem pracovať a byť v každom smere prospešní pre spoločnosť. Na druhej strane je však pravdou, že sa jedná o malé percento Rómov, ktoré máme možnosť, napr. na východnom Slovensku, pozorovať. Myslím si preto, že tvrdenie pána G. Adama zo SRK nie je možné generalizovať. Jedná sa pritom o jednoduché základy argumentácie. Ako je možné tvrdiť, že väčšina Rómov má skutočný záujem o zamestnanie (čo podľa niektorých ľudí ani nie je to isté slovo ako práca, pod ktorou si niekto občas predstaví len fyzickú, resp. manuálnu činnosť), keď je, tvrdím, overiteľným faktom, že väčšina z nich si nie ochotná a pravdepodobne ani schopná poupratovať si vo svojich domácnostiach a svojom okolí. Predpokladám, že ak si niekto podmieňuje kultiváciu svojho okolia (v blízkosti svojich domov) poskytnutím určitých výhod (alebo priamo zaplatením peňazí), jeho vzťah k práci nie je pozitívny, resp. priam sa jej takýto ľudia vyhýbajú a desia. Pričom je to hrubé porušenie základných princípov toľko (v občianskej, demokratickej a právnej spoločnosti) presadzovanej subsidiarity. Ako konkrétny príklad uvediem Luník 9 v Košiciach. Rómovia, ktorí sa zbavovali odpadkov prostredníctvom okien na paneláku, jednoducho odmietli poupratovať si svoje okolie – „veď toho bolo tak veľa“... Samozrejme, obyvatelia Košíc sa prostredníctvom svojich daní a miestnych poplatkov vyskladali, aby inkriminovanú oblasť mesto (kvôli hygiene a zabráneniu šírenia sa infekčných chorôb) vypratalo. Toto sa však opakuje už roky – teda to nemožno považovať za žiadnu náhodu, či výnimku. Podobná situácia je takmer v každom meste, či obci, kde žije početná rómska menšina (resp. väčšina). V niekoľkých obciach v prešovskom a Košickom kraji už došlo viackrát k sťažnostiam podaných samotnými Rómami pre nevyvážanie smetí a „bordelu“ z okolia ich príbytkov, pričom:1.za odvoz smetí odmietli platiť,2.robili stále nové nelegálne skládky,3.v prípade, že obec v ich osadách umiestnila smetné koše – nevydržali tam spravidla dlhšie ako pár hodín,4.aj keď mali vyhradené miesta pre umiestnenie odpadov, hádzali ich hocikam,5.sami si to upratať samozrejme nechceli. Samozvaní experti (naozaj česť výnimkám) politických strán, ktorí majú mnohokrát minimálne a obmedzené praktické skúsenosti s riešením tejto problematiky, prichádzajú so „zaručenými a overenými teoretickými modelmi“ riešenia rómskej otázky. „Je potrebné dať im (Rómom) prácu“, „treba ich vzdelávať“, „najlepším spôsobom je využívať štrukturálne fondy EÚ, či dokonca mnohokrát „treba im postaviť byty a domy a poskytnúť im slušné bývanie“... To sú však všetko zaužívané všeobecné (ktoré ako ukázala minulosť - spravidla nič neriešia) frázy. Keď sa napr. moderátor opýta politikov (zväčša vrcholných predstaviteľov strán) počas politickej talkshow na konkrétne riešenie, obyčajne sa „normálny slovenský politik“ priamej odpovedi vyhýba, odbočí od konkrétne položenej otázky a vyprodukuje kvantum zbytočných informácií a všeobecných sľubov. Lacný politický marketing je bohužiaľ ešte stále úspešne aplikovateľný v našej politickej kultúre, keďže sa mnoho voličov rozhoduje na základe emócií, sympatií a iných iracionálnych faktorov. Aj prostredníctvom tohto článku by som chcel adresovať všeobecný odkaz všetkým politickým stranám – nie všeobecné frázy, prezentujte nám konkrétne riešenia aspoň v hlavných bodoch! Poďme si stručne analyzovať jednotlivé „riešenia“ väčšiny politických strán. „Dajme im prácu.“ Keď počujem tento výrok, občas má chytá zlosť. Na Slovensku je súčasná miera nezamestnanosti okolo 15 %. To je približne viac ako 420 000 ľudí (opravte ma prosím kto má aktuálnejšie, resp. presnejšie údaje) bez práce. Mám mnoho spolužiakov a známych s vysokoškolským vzdelaním, ktorí si nemôžu vďaka kríze a vládnej politike nájsť uplatnenie. Pýtam sa, ostatným netreba dať prácu? „Rómov je potrebné vzdelávať“. Opäť si položme otázku, koho netreba vzdelávať, ak sa tu toľko hovorí o budovaní vedomostnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky. Kto je natoľko vzdelaný, že sa ďalej vzdelávať a učiť nové veci nemusí. Je mnoho návrhov, ako je treba Rómov finančne podporiť a napr. znížiť požiadavky na ich prijatie a úspešné absolvovanie štúdia na SŠ a VŠ. To je však kontraproduktívna a podľa môjho názoru neefektívna pozitívna forma diskriminácie a konfirmatívna politika. Ja ako príslušník rómskej menšiny, by som nikdy nesúhlasil s tým, aby mi na vyštudovanie odboru „stačilo menej“ ako ostatným, naopak chcel by som dokázať, že ak mám rovnaké podmienky ako ostatní študenti, dokážem úspešne spĺňať rovnaké požiadavky a kritériá. A čo sa týka finančnej podpory, kto podporí ostané menšiny či majoritné obyvateľstvo, aby sa im dostalo kvalitného vzdelania? V normálne rodine to funguje tak, že finančnú podporu na štúdium zabezpečujú deťom rodičia a samotní študenti si pomáhajú aj sami (a tým sa čiastočne snažia odbremeniť svojich rodičov - prostredníctvom brigád a zamestnaní formou dohôd o vykonaní práce, resp. prac. pomeru na dohodnutý čas...). Ak na štúdium niekto jednoducho nemá, pretože jeho rodičia sú na tom finančne biedne, tak by tu mala nastúpiť štátna podpora vo forme sociálneho štipendia, resp. študentská pôžička. Finančná podpora a sociálna pomoc nesmie byť nikdy adresovaná len Rómom, ale všetkým sociálne slabším. „Najlepším spôsobom je využívať štrukturálne fondy EÚ a ich prostredníctvom im treba postaviť byty, domy a poskytnúť im tak slušné bývanie“... Niekto vidí v pozitívnej diskriminácii príklad demokratickej vyspelosti, lebo väčšina vládne, no zároveň garantuje práva (akýchkoľvek) menšín. To je pravda, ale podľa Ústavy SR a deklarovanej vlády zákona a práva, sme si všetci rovní. Nikto nesmie mať väčšie práva a byť akýmkoľvek spôsobom zvýhodnený. Takéto zvýhodňovanie je však u nás aj napriek tomu normálne. Na východe sa stavajú domy a byty tzv. nižšieho štandardu výlučne pre Rómov. Okrem toho, príďte sa na tie bytové priestory pozrieť po mesiaci... Žiadna sociálne znevýhodnená rodina, slobodná mamička s deťmi bez finančných prostriedkov, bezdomovci – ktorí nie sú príslušníkmi tejto minority, nemajú na pridelenie takéto druhu bývania absolútne žiadne právo. Pýtam sa, je to sociálne spravodlivé a demokratické? Keď sa mnohí ľudia sťažovali na takúto nespravodlivosť, začali primátori a starostovia obcí na východe podmieňovať pridelenie takéhoto bývania tým, že si (opäť len) Rómovia musia na týchto stavbách odpracovať určitý počet hodín. Pýtal som sa kamaráta, ktorý má tri deti, má dve zamestnania, aby dokázal uhradiť všetky poplatky a výdavky spojené s domácnosťou, potravou, odievaním (a pod.), čo si o tom myslí...Vyjadril len svoju bezmocnosť a nespokojnosť, pretože ak by mal možnosť odpracovať si na stavbe bytovky aj 12 hodín denne a neplatiť nájomné za užívanie cudzieho bytu a nasťahovať sa do svojho vlastného bytu, aj keby bol tzv. nižšieho štandardu, nerozmýšľal by ani chvíľu a bol by za takúto možnosť nesmierne vďačný... Bohužiaľ, nie je príslušníkom „privilegovanej“ (?) vrstvy obyvateľstva. Takýchto príkladov je strašne veľa, chlapi odchádzajú za prácou do zahraničia, na úkor toho, aby boli so svojimi rodinami. Na druhej strane sa počas prechádzky pozriem takmer v každom meste na inú realitu. Vysmiatí Rómovia húfne postávajú okolo pohostinstiev, parkov a budov so sladkým vínkom za EURO v jednej ruke, v druhej zas so zapálenou cigaretkou. To je pohoda...Na rozdiel od tých, ktorí „makajú“ v práci a platia vysoké odvody, aby bolo na sociálne dávky pre „diskriminovaných“. Smutné, ale realita je taká. Pán G. Adam sa ešte vyjadril, že aj niektorí príslušníci majoritného obyvateľstva sú sociálne neprispôsobivý, majú v okolí svojich príbytkov neporiadok a nechcú pracovať. Iste. Je to tak, ale jedná sa zväčša o jednotlivcov, asociálov a deviantov. Štatisticky existujú v každej spoločnosti. Ale nejedná sa o masové správanie. Ak áno, ukážte mi prosím nejaké sídlisko, kde drvivá väčšina obyvateľov vyhadzuje smeti von oknom a stráni si okolo svojho „bloku“ poupratovať. Teória demokracia nespomína len práva, ale aj povinnosti. A pozitívna diskriminácia je ten najhorší spôsob ako tomuto etniku efektívne pomôcť. Jedným z efektívnych nástrojov riešenia problémov (aspoň) rómskej mládeže je spolok Saleziánov. Tí sa venujú deťom, ktoré sú spoločnosťou odsúvané na okraj, mnohokrát zanedbávané vlastnými rodičmi, využívané len na „dávky“ od štátu a pouličné krádeže – všetko pre uspokojenie základných potrieb ich rodičov. Saleziáni sa deťom venujú systematicky, snažia sa v nich vidieť niečo (pekné), čo v nich nikto iný nevidí. Ako iný príklad by som uviedol Rómov z obce Kurima v okrese Bardejov, kde žijem. Oni sú ochotní pre seba niečo urobiť. Pochopili to, o čom to celé je. Riešenie rómskej otázky spočíva v ich vlastnom uvedomení si. Spoločnosť im môže len pomôcť vytvoriť priaznivé podmienky a priestor. Avšak zvyšok je podľa mňa na nich samotných. Jednotlivec sa musí snažiť sám, až ak situáciu nezvláda - mala by nastúpiť jeho rodina, obec, štát...Poskytnime im podporu, ale namiesto toho aby sme im dali hotový chlieb, naučme ich upiecť si vlastný. Mnohí Rómovia z Kurimy majú zamestnanie a neboja sa za prácou dochádzať aj niekoľko stoviek kilometrov. Väčšina z tých, ktorí zamestnanie nemajú, sa prostredníctvom aktivačných prác zúčastňujú na skrášľovaní obce, údržbe obecných chodníkov a parčíkov, čistení miestnych potôčikov atď. Mnoho z nich je zručnými remeselníkmi a majstrami. Samozrejme, ani tu nie je situácia „ružová“, no snaha tu rozhodne je. Deti riadne navštevujú základnú školy, šikovnejšie aj stredné odborné školy. Ich domovy, rovnako ako aj ich okolie, môže byť vzorom pre ostatných príslušníkov rómskej minority. To preto, že Rómovia sa veľmi snažia. To je správna cesta. Ak sa sám nechcem naučiť niečo nové, nieto mi pomoci. Nikto to za mňa nedokáže.Ani ja nemám konkrétny a jediný správny „liek“ na riešenie tejto problematiky, no aspoň si to od samozvaných politických expertov priznám – a líšim sa od nich ešte jednou zásadnou vecou. Na rozdiel od nich nekandidujem do NRSR, nesľubujem nesplniteľné a nedávam „zaručené garancie“ na vyriešenie otázok Rómov na Slovensku. Rómovia, ste naši rovnocenní spoluobčania, ukážte Slovensku, že si viete v mnohých záležitostiach poradiť aj bez spásonosných sľubov našich politických expertov, ktorí si na riešení Vašich otázok len vytĺkajú lacný politický kapitál.